close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Stratene srdce

6. prosince 2009 v 15:35 | Suri |  Let the raidrops fall..
Ona ho milovala, on stratil svoje srdce. Miloval byt s nou, zboznoval len tak na nu hladiet. Ak by este mal svoje srdce patrilo by jej. Boli vela spolu a on tvoril jej svet. Bol pre nu ako vzduch, ak nebol v miestosti nemohla dychat. Aj on ju mal rad. Chcel jej darovat svoje srdce, ale to stratil uz velmi davno. Nemohol jej to povedat ale cakal, ze sa nieco zmeni, mozno bude moct aj tak milovat. Pre nu on znamenal vsetko ale nikdy mu to nepovedala. Nepovedala to, lebo vedela, ze by neprezila ak by ju odmietol. Vedela, ze rana by bola prilis hlboka ak by jej povedal ze on ju nemiluje. A tak mlcala a bola s nim lebo bez neho nedokazala zit. On vedel, ze je pre nu dolezity ale nikdy netusil, ze az tak velmi.
Jedneho dna, ked ju pozoroval ako sa smeje a zapocuval sa do tonu jej hlasu si uvedomil, ze jeho srdce, nech je kdekolvek patri jej. Vedel, ze by ju nekonecne miloval, keby ho mal. Preto sa neskor rozhodol, ze pojde svoje srdce hladat aby jej ho mohol darovat. Avsak nevedel, ci ho najde alebo ako dlho to bude trvat tak jej raz vecer povedal, ze musi odist. Povedal jej aby na neho necakala, pretoze jej nechcel branit zit. Ak by nasiel svoje srdce, vratil sa a bola by tam vedel, ze by to bol najkrajsi den v jeho zivote. Ale nebol si isty ci ho najde a tak nechcel aby na neho cakala. Chcel aby bola stastna a ak ju on nemohol milovat celym svojim srdcom, chcel aby bola s niekym, kto jej bude moct darovat svoje srdce. Na druhy den odisiel a myslel si, ze ona bude v poriadku. No ona mu nikdy nepovedala, ze on je pre nu ako vzduch a bez neho nemoze dychat. On to nevedel. Odisiel a ona zomrela.
O nejaky cas sa vratil a v rukach niesol svoje srdce. Ono ju uz cely ten cas milovalo. Viac nez si on pretym vedel predstavit. Ked prisiel naspat a dozvedel sa, ze ona zomrela, jeho srdce puklo. Dlane sa mu naplnili vlastnou krvou a jeho dusa opustila telo.
Obaja sa milovali ale ani jeden z nich sa to nikdy nedozvedel.
 

Chlapec a dievca

6. prosince 2009 v 15:14 | Suri |  Let the raidrops fall..
"Milujem Ta," povedalo dievca. On len ticho hladel do jej oci, ona hladela do dialky.
"Chcem s tebou byt navzdy," vravela mu, no chlapec zostal celkom ticho.
"Tuzim byt pri tebe, smiat sa i plakat v tvojom naruci," pokracovala.
Jeho pohlad bol stale upreny na nu.
"Moje srdce patri tebe."
Chvilu mlcali, potom sa nahol a nezne ju pobozkal. Ona sa pozrela na neho a povedala "Zelam si aby som citil to iste."
"Ja viem," sepol. "Ja tiez."
Po lici jej stiekla slza ale zostala pokojna. Jeho pohlad bol plny akejsi bolesti.
"Uz musim ist," povedal chlapec a vstal.
"Ano," prikyvla.
Este raz sa na nu usmial a vykrocil k dveram.
"Milujem Ta.." povedala mu posledny krat.
Odisiel a uz nikdy ho nevidela.

Cas

6. prosince 2009 v 14:58 | Suri |  Let the raidrops fall..
Cas je pozoruhodny. Dominuje vsetkemu, dominuje radosti i smutku, svetlu i tme, hodine i minute, dominuje zivotu. Obcas sa vlecie pomaly akoby za sebou tahal vahu celeho sveta, inokedy bezi tak rychlo az sa zda ze predbehne i slnko. Bolestne skace a predbieha sam seba alebo len plytko oddychuje. Robi si co chce, obvykle presne naopak ako by mal. Ale dokaze robit zazraky. Dokaze odviat minulost, zotriet slzy z niecej tvare, dokaze plnit sny. Ale vie aj ticho tirat sklesle duse, predlzit ich chvile bolesti, ked tikanie ruciciek boda ich do duse a trha ich srdcia na kusy. Je prilis rychly i prilis pomaly. Je prilis divoky i prilis rovnaky. Cas boli, cas rani ale aj pomaha a lieci rany.
 


Cesta lesom

5. prosince 2009 v 18:47 | Suri |  Let the raidrops fall..
Verila som, ze mi niekto pomoze. Cesta bola dlha a vycerpavajuca. Prechadzala som pomedzi stromy, vsade naokola len tma. Obcas som zazrela kusky zamracenej oblohi pomedzi diery v korunach stromov. Chlad opantaval moje telo a citila som ako postupne prestavam citit prsty. Vlhky vzduch v mojich plucach otazieval a ja som zacinala padat. Nohy sa mi po clenky zabarali do blatistej zeme a podkynali sa o korene ukryte pod starym listim. Po licach mi stekali studene slzy a postupne zamrzali. Kdesi som zazrela tiene a tak som zrychlila. Z pier mi tiekol mali potocik krvi. Bola som blizko smrti. Moj dych ledva stacil aby som vysla na vrch hory. Lahla som si na zem a cakala som kym navzdy zaspim. V tom niekto prisiel. Jej ruky boli syto cervene od krvi a mierne sa triasli no vzala ma do narucia a bola pri mne. Jej teplo ma zohrievalo a moje teplo pomohlo jej. Az neskor som sa dozvedela, ze ta krv na jej rukach bola jej vlastna. Pomohla mi prezit. Tiez bola stratena. Vysli sme na cestu spolu a rozumeli sme si bez slov lebo nase duse boli rovnake. Tancovali sme tmavym lesom ako vily.

I am a bird..

5. prosince 2009 v 0:10 | Suri |  Let the raidrops fall..
I am a bird that cannot fly, alone but not ready to die...I cannot fly across the ocean...without my wings... I am waiting for you to come and save me from all the nightmares I have, make me smile again... I need you. My hope is there with you, I see your face, I hear your voice. I didn't ask for loving you... I just do. Don't let me be, don't let me go because I don't want to be without you...
You came... So all I am asking for is you..

Kam dál