Ako sa to všetko stalo? Nechápem.
Zrazu sme spadli z oblakov, ty si tam a ja som tu.
Niekto nám vzal krídla.
Už nie sme deti, sme dospelí, ja viem, je neskoro, no je to ťažké...
Boli sme spolu, dnes sme sami.
Svet bol iný, bol iba náš, dnes sme však každý zvlášť.
Moje(Naše) túžby nezmenia osud, ty si s ňou a ja som sama.
Naše ruky sa pretrhli, už sa nedržia, cesta sa zmenila.
Verím však, že možno raz, dáme si pusu posledný raz.
Každý si myslel aký sme pár, teraz je tu priepať, nedá sa vyplniť a nikto si nespomenie,
že tam bol (kedysi) most.
Ten sa však rozpadol, neviem ako ďalej, zo snov zostala iba nádej,
ktorá sa nesplní, ver mi, sme dospelí.
Už nie som dievčatko, ty nie si chlapec.
Ako to, že dnes nemáme spoločnú reč?
Všetko sa zmenilo, chodníky rozišli, zostalo prázdno a staré spomienky,
zapadnuté prachom rokov, čo nie sme spolu.
Nepoznám Ťa a ani ty mňa, už sme preč, je to za nami, uverme konečne,
nič iné sa už nestane.
Zázraky sa nedejú, prestanme snívať,ako deti sa na seba dívať.
Všetko je iné ten život je preč.
Nemôžem čakať, že sa to zmení, musím ísť ďalej a zabudnúť.
Zabudnúť na teba, na tvoj úsmev, viem, že to už nie si ty,
no je ťažké sa zmieriť s tým.
My nemôžeme stáť, musíme kráčať.
Tak choď, ja idem iným smerom...
P.S.: Neodsudzujem Ťa za to akým si sa stal, ja len jednoducho nemôžem zabudnúť na toho malého chlapca s veľkými zubami a kučeravými vlasmi:)