Ďalší prípad, pomyslel som si dnes ráno keď mi zavolali. Len ďalší bezcitný vrah a ďalšia nevinná obeť. Taký istý ako všetky doteraz...
Rôzne dôvody, ten istý koniec. Koniec života. Zločin z vášne, zo šialenstva, žiarlivosti, čo to bude tento krát? Po toľkých rokoch práce detektíva mi to už neprišlo zaujímavé, nie kým som neprišiel na miesto činu. Čakal som len ďalší obyčajný zločin. Čakal som na smrť vystrašenú obeť, čakal som to, na čo som sa díval pravidelne už skoro 8 rokov. Vždy som sa na to pozeral tak, že vrahovia sa líšia len technikami vraždy. Jednoducho z pracovného hľadiska. Až do tohto vyšetrovania som sa nikdy nezaujímal o príbeh, príbeh, ktorý hroznému činu predchádzal. Obvykle bolo ľahké vystopovať zločinca, zväčša pre nejakú chybu a tak som nemal dôvody a ani čas zamýšľať sa, prečo. Isteže zamýšľal som sa nad tým ako, musel som prísť na to ako sa to stalo, čo k tomu smerovalo. Ale nie prečo to vrah urobil. Nie skutočné prečo. Vždy som si myslel, že existujú len jediné dôvody na vraždu - hnev, nenávisť. Zlo. O tom som nepochyboval. Čo iné by som si mal myslieť po toľkých rokoch sledovania smrti?
Asi o šiestej som už bol na mieste.