stojím sama na vysokom úpätí skál, som na okraji a cítim len žiaľ,
dolu spadlo to čo v ruke som mala, a za to aj život svoj som zapredala,
preto už nemôžem zostať tu bez toho, je to moja časť , príliš veľká aby som mohla žiť bez nej,
chcela som pre to vsetko a teraz leti dolu a bezo mna
ja tu stojím a prizerám sa ako sa vzďaluje a padá a padá
a tak skáčem dolu z brál snáď spolu umrieme,
no zatiaľ len padáme v dial...
už nemôžem ani písať, vety sú suché a bezvládne, to čo v rukách som mala letí preč a ja som zostala prázdna, už nemám ani to úbohé nič a tak jediné riešenie vidím v tom zúfaní, skočiť a ukončiť jediné čo som ešte mala......život