Nechcem viac žiť len vo svojich snoch.
Chcem žiť ten život, čo vidím v hlave,
ten čo dal by mi cieľ a dôvod kráčať ďalej.
Ten, ktorý by za niečo stál,
ten v ktorom by človek niečo znamenal.
Áno, chcem ten život z mojich snov,
kde stále je dobro a žiť nie je pokutou,
kde svet nie je peklom a žiť nie je trestom.
Presne ten svet, ktorý každú noc vidím,
ten, ktorý mi pomáha dúfať,
že možno raz niekde niekedy nájdem ho a bude mojím.
Tak rada žijem ten vysnívaný život,
tak rada necítim sa clivo,
že dala by som všetko,
dala by som svoj život,
preto aby aspoň niekto mohol žiť ten sen,
ten sen v ktorom nezačína smútkom deň.
Ten sen bez ktorého by bol môj život len bezútešná chôdza hrboľatým chodníkom,
kde na konci čaká ma sám diabol,
čaká kedy to ukončím,
čaká kedy mu do náručia skočím.
Ja ale nechcem k nemu ísť
a preto ten šialený sen pomáha mi sa skryť
do môjho vysnívaného sveta,
tam kde sa dá aj lietať...