Čas niekedy hrozne beží, akoby sa s niekým pretekal, akoby sa snažil predbehnúť sám seba a to presne vtedy keď túžime aby zamrzol, aby sa už nepohol ani o sekundu. Práve vtedy tečie rýchlo ako rozbúrená rieka a predsa keď túžime aby sa rozutekal, aby bežal rýchlejšie než fúka vietor, vtedy konečne zastane alebo sa pomaličky vlečie ako lenivý prúd starého potôčika.